Wellnessové faux pas
Čo všetko by znepríjemnilo pobyt v saune Vám? Tomu sa vyhnite. Napríklad:
- Sadli by ste si s chuťou na mokré drevo v suchej fínskej saune? Asi nie. Preto je veľmi zlý nápad nabehnúť do sauny v mokrých plavkách. Už len samotné plavky sú sporné, ale mokré plavky, to je asi také kombo ako si na svadbu obliecť farebnú košeľu s krátkym rukávom a dopasovať k tomu kravatu po prsia. 🙂 Plavky odložte, dajte si sprchu, osušte sa, zakryte sa plachtou a hurá do sauny.
- Namoknutá lavica od plaviek po sprche je stále ten lepší prípad. Ešte o level vyššie je vypotená silueta, ktorá by sa dala použiť aj na prednáške z anatómie. Pokojne si nájdite pohodlnú polohu, oprite sa, sadnite si alebo aj ľahnite. S jednou malou podmienkou, použite plachtu/osušku ako podložku pod seba. Egoista to spraví kvôli vlastnému pohodliu, altruista kvôli ostatným, realista v tom vidí win-win a ten čo to nespraví… Nuž, expresíva sa sem nehodia.
- V rytme ezoterických tónov sa v saune koncentrujete na vypotenie všetkých nežiadúcich molekúl, keď si v tom prísediaci kolega začne „čvachtať“ po svojom statočne vypotenom tele. V ideálnom prípade to ešte okorení inými telesnými zvukmi a povzdychmi. V tej chvíli Vás obleje extra várka potu, ale pre zmenu studeného. Rozmýšľate, ako dať asertívne najavo, že je to nechutnejšie ako… skrátka nechutné, ale v tom teple nechcete mrhať energiou. V duchu počítate od jedna po desať a krvný tlak Vám stúpa exponenciálne s počtom narátaných cyklov. Ukončením tohto rituálu, prípadne odchodom inkriminovaného alchymistu, Vám je zrazu lepšie ako po trojtýždňovej kúre v Piešťanských kúpeľoch. Počas saunovania sa síce odporúča jemné masírovanie pokožky, ale dá sa to aj kultúrne. Taktiež existujú aj rôzne pomôcky na to určené.
- Výdatný saunovací cyklus máte za sebou, hodíte si rýchlu sprchu (ja preferujem vlažnú) a psychicky sa pripravujete na teplotný šok v ochladzovacom bazéne. Nažhavení (doslova) sa k nemu (bazéniku) neistým krokom priblížite a čosi sa Vám nezdá. Veľmi nerozmýšľate, chcete to mať čo najskôr za sebou. Po minútke schladenia doplníte tekutiny, oddýchnete si a idete na ďalšie kolo do sauny. Zhodou okolností sedíte hneď pri dverách, s výhľadom na ochladzovací bazénik. Partička spolusaunujúcich práve končí svoj turnus a namieria si to priamo do bazénika. Zrazu si začínate spájať všetky súvislosti. To, čo sa Vám podvedome nezdalo, bola hladina vody v bazéniku. Na hladine škvrny ako v Mexickom zálive v 2010tom. Kebyže sa zdržíte v saune o minútu-dve dlhšie, vznikla by tam hádam aj škrupina, ktorá by Vás udržala. Po spájaní si súvislostí sa radšej vnútorne presvedčíte, že ten bazén ani nie je taký potrebný a postačí Vám po saune studená sprcha. Je to extrémne nechutné. Rýchla sprcha hneď po saune je ideálnou prevenciou. Ak si nechcete zmenšovať teplotný šok, dajte si vlažnú sprchu.
PS: Ani sám neviem, prečo som ten ochladzovací bazénik vykresľoval tak drasticky. Ja sa na neho stále teším, asi aj viac, ako na samotnú saunu. A najmä pocit po ňom. Aj keď je pravda, že na kostilamy ešte nie som zvyknutý – napríklad vonkajšie jazierko v Permone, prípadne exteriérový bazén v Penzióne Placidus v zimnom období. 🙂
Našťastie, s tými nechutnými príkladmi už prestanem. Posledné dva body môžu vyznieť trošku precitlivene a hejtersky, závisí od situácie.
- Do wellnessu zvyknem chodiť vo večerných hodinách a primárne preto, aby som spravil čiaru za celým dňom/týždňom, plného zhonu – telefonátov, mailov, osobnej konfrontácie… Jednoducho, očakávam tam „svätý pokoj“. Zároveň predpokladám, že s takýmto účelom navštevuje wellness aj mnoho ostatných. Preto nepovažujem za košér, ak je partiu ľudí vo vírivke počuť (a vcelku statočne) v tepidáriu, o poschodie vyššie a za dverami. Nebyť hlučný vo wellnesse je elementárna slušnosť.
- Posledný bod sa týka len situácie, keď je počet účastníkov hraničiaci s celkovou kapacitou. Priestorové kapacity sú obmedzené, natvrdo si „zabeštelovať“ lehátko na celú dobu pobytu, prevesením osušky, nie je zrovna elegantné riešenie. 🙂
Ako to vidíte Vy – podobne, alebo si takéto veci nevšímate?
